Notár ako registrátor do obchodného registra v Slovenskej republike

JUDr. Katarína Valová, PhD.

1. Úvod

Účelom príspevku je podeliť sa s českými kolegami o radosť z prijatia ostatnej novely zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (ďalej aj ako „ZOR“), podľa ktorej slovenskí notári s účinnosťou od 1. novembra 2023 vykonávajú prvozápisy spoločností s ručením obmedzeným do obchodného registra (zákon č. 268/2023 Z. z.). Zároveň vás v príspevku prevediem aj strastiplnou, zdĺhavou a mnohokrát až nekonečnou cestou tvorby a prijímania tejto právnej úpravy a napokon vás stručne oboznámim s prijatou právnou úpravou.

Pri príprave, ale hlavne presadzovaní novej právnej úpravy nám veľkou mierou pomohol viceprezident Notárskej komory Českej republiky (ďalej aj ako „NK ČR“) Mgr. Pavel Bernard, ktorý bol v počiatkoch našej spolupráce vo funkcii predsedu Legislativní komise Prezidia NK ČR. Sme mu veľmi vďační, že na úkor svojej práce a svojho voľného času s nami nielen pravidelne komunikoval a opakovane nás prijal vo svojej notárskej kancelárii v Brne, ale viackrát sa zúčastnil v Bratislave na spoločných rokovaniach s Ministerstvom spravodlivosti SR ako predkladateľom návrhu zákona vrátane stretnutia za účasti ministra spravodlivosti SR. Mgr. Bernard prijal pozvanie aj na konferenciu týždenníka Trend v Bratislave s názvom Právnické fórum 2018, ktorá si kládla za cieľ odpovedať na otázku: „Pomohli alebo nepomohli systémové zmeny zvýšiť efektívnosť justície?“ a týkala sa o. i. pripravovanej právnej úpravy ustanovenia notárov ako registrátorov do obchodného registra, a to aj za účasti bývalej ministerky spravodlivosti SR.

2. Proces prípravy a prijímania právnej úpravy

Začiatky snáh o zverenie registrácií do obchodného registra inému subjektu, teda zavedenie externých registrátorov na Slovensku, možno datovať do roku 2014, kedy 1. januára 2014 v Čechách nadobudol účinnosť zákon č. 304/2013 Sb., o veřejných rejstřících právnických a fyzických osob (ďalej aj ako „ZVR“). Tento zákon prináša podstatnú zmenu oproti dovtedajšej právnej úprave, keď v jeho tretej časti v § 108 až 118 upravuje ako doplnkovú možnosť popri zápisoch vykonávaných registrovým súdom, aj vykonávanie zápisov do verejného registra notárom.[1]

V rokoch 2014–2015 som túto tému prezentovala na zasadnutiach Komisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného, ktorej som bola členkou. Výsledkom bola právna úprava zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), ktorá zaviedla, že na konanie o zápis údajov do obchodného registra je kauzálne príslušný okrem registrového súdu aj iný subjekt, ak to ustanoví osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom sa práve stal ZOR.

Zavedenie externých registrátorov spadá do širšieho rámca reformy obchodného registra. Prípravu legislatívnych zmien v podobe „odklonov“ určitých vecí z pôsobnosti súdov, najmä tých, ktoré stratili charakter sporov a majú už len povahu administratívnych postupov, do ktorej začleňujeme aj prevedenie agendy obchodného registra, požadovala aj Súdna rada SR vo svojom Uznesení č. 502 z 24. júna 2015.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016–2020, schválené Uznesením vlády SR č. 141 z 13. apríla 2016 si dalo za cieľ okrem iného: „... prehodnotiť rozsah činností, ktoré dnes vykonávajú súdy, a ktoré nemajú povahu rozhodovania sporov a nepatria podľa Ústavy SR do obligatórnej pôsobnosti súdov; ide najmä o presun pôsobnosti v oblasti vedenia obchodného registra na iný subjekt poverený výkonom verejnej moci,... vytvoriť predpoklady na systematické zlepšovanie postavenia Slovenskej republiky voči krajinám OECD a Európskej únie v hodnoteniach podnikateľského prostredia (napr. postavenie Slovenskej republiky v analýze Doing Business)“. Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020–2024, ktoré bolo schválené Uznesením vlády SR č. 239 z 19. apríla 2020, už bolo vo veci reformy obchodného registra konkrétnejšie a dalo si za cieľ okrem iného:

• „zaviesť externých registrátorov v agende obchodného registra,

• zlepšiť podnikateľské prostredie, a to zavedením nového obchodného registra,

• zlepšiť postavenie SR v hodnoteniach podnikateľského prostredia, napríklad voči krajinám OECD a EÚ v kľúčových medzinárodných rebríčkoch a ratingoch napr. v Doing Business Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra a pod.“

Snahy o zverenie registrácií do obchodného registra inému subjektu vyústili najskôr do vypracovania reformného zámeru Ministerstva spravodlivosti SR s názvom Zlepšenie podnikateľského prostredia a odbremenenie súdneho systému. Tento reformný zámer bol schválený hodnotiacou komisiou na posudzovanie reformných zámerov v júli 2016. Následne v jeho intenciách Ministerstvo spravodlivosti SR spracovalo návrh projektu Obchodný register a životné situácie podnikateľov, ktorý bol schválený aj Ministerstvom vnútra SR v júni 2017, a Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý bol schválený vládou SR v júni 2017.[2] Základnou charakteristikou projektu obchodného registra bolo zameranie sa na legislatívnu podporu zavádzania inovatívnych procesov v obchodnom registri. V prvej fáze realizácie projektu obchodného registra sa vytvorila strategická pracovná skupina zložená zo zástupcov súdov, zástupcov orgánov verejnej správy, notárov, advokátov ako aj zo zástupcov odbornej verejnosti. Z činnosti tejto skupiny vyplynuli okruhy základných téz, ktoré sa spracovali do návrhu opatrení zameraných na zlepšenie súčasného fungovania a efektivity obchodného registra. Jednou z týchto téz bolo aj odbremenenie registrových súdov od registračnej agendy presunom jej významnej časti na externých registrátorov. Vzhľadom na význam týchto tém Ministerstvo spravodlivosti SR vypracovalo podrobný Návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra, ktorý bol schválený vládou SR v apríli 2018.

Za účelom zistenia vhodného subjektu na vykonávanie zápisov do obchodného registra, ktorý má pôsobiť v pozícii externého registrátora, Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci so strategickou pracovnou skupinou vypracovalo Analýzu subjektov pre externé zápisy do Obchodného registra. Vo výsledku analýza dospela k záveru, že pri zvážení možnosti zachovania kontinuity v oblasti obchodného registra, ale na druhej strane aj dosiahnutia zvýšenia komfortu zapisovaných subjektov a splnenia požiadaviek vyplývajúcich z hodnotenia analýzy Doing Business, sa ako najadekvátnejšie riešenie registrácie do obchodného registra javila kombinácia zachovania registrového súdu a možnosti vykonávania časti agendy týkajúcej sa zápisov do obchodného registra externými registrátormi – notármi.[3]

V roku 2019 Ministerstvo spravodlivosti SR vypracovalo v súlade s citovanými materiálmi aj paragrafové znenie návrhu zákona, podľa ktorého externým registrátorom je len notár. Avšak dôsledkom zmeny vlády SR nebol tento návrh zákona postúpený do ďalšieho legislatívneho procesu.

V priebehu roku 2021 prišla Slovenská advokátska komora s iniciatívou „zabojovať“ o to, aby aj advokáti boli externými registrátormi do obchodného registra popri notároch. Následne Ministerstvo spravodlivosti SR upravilo pôvodný materiál a nazvalo ho Návrh opatrení k efektívnemu fungovaniu obchodného registra, kde boli ako externí registrátori zaradení už aj advokáti. V rámci medzirezortného pripomienkového konania k uvedenému materiálu si Notárska komora SR (ďalej aj ako „NK SR“) uplatnila zásadné pripomienky. Napriek tomu však v júli 2021 vláda SR schválila upravený materiál, podľa ktorého sú externými registrátormi popri notároch aj advokáti.[4]

Advokáti majú síce praktické skúsenosti s podávaním návrhov na zápis do obchodného registra v elektronickej podobe, s elektronickou komunikáciou vo všeobecnosti, s poskytovaním právnej pomoci zapisovaným subjektom pri dokladaní a príprave podkladov potrebných k zápisu do obchodného registra. Negatívom v prípade advokátov ako externých registrátorov však je potenciálny konflikt záujmov, ktorý by mohol nastať v prípade, ak by advokát súčasne zastával pozíciu aj advokáta a aj registrátora vo vzťahu k tomu istému zapisovanému subjektu. Advokáti z hľadiska ich doterajšej činnosti nemajú žiadne praktické skúsenosti s vedením verejných registrov, čo taktiež možno vnímať ako negatívne kritérium pri posudzovaní vhodnosti advokáta ako externého registrátora. S výkonom činnosti externého registrátora je spojená nevyhnutnosť výkonu dohľadu štátu nad vykonávaním registrácie, čo by mohlo predstavovať riziko ohrozenia nezávislosti advokáta pri poskytovaní iných právnych služieb a mohlo by ísť o zásadnú prekážku výkonu tejto funkcie advokátom.[5]

Nakoniec víťazom dlhoročného „boja“ o uvedenú kompetenciu sa stali notári a dňa 20. júna 2023 Národná rada SR s počtom hlasov 123 schválila predmetnú novelu ZOR. Trochu paradoxne sa napriek uvedenému množstvu analýz a návrhov či už zo strany Ministerstva spravodlivosti SR alebo vlády SR neschválil návrh zákona formou štandardného legislatívneho procesu ako vládny návrh, ale bol schválený poslanecký návrh zákona.

Schválením zákona však práca Prezídia NK SR na tejto kompetencii neskončila, práve naopak. Legisvakačnú lehotu sme využili na prípravu pripojenia Centrálneho informačného systému NK SR na obchodný register, aj prostredníctvom vytvorenia nového notárskeho registra s pracovným názvom „Notársky obchodný register“. Zároveň prebiehali legislatívne práce v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR na príprave vykonávacej vyhlášky ku schválenej novele ZOR, ktorá bola prijatá dňa 4. októbra 2023 ako vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 389/2023 Z. z. o registrácii údajov do obchodného registra registrátorom (ďalej aj ako „vykonávacia vyhláška“).

3. Obchodný register v práve Európskej únie

Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra, a o vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu. Ide o nasledovné smernice Rady Európskej únie:

• Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica), nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2017/1132/EU zo 14. júna 2017 o niektorých aspektoch práva obchodných spoločností (ďalej aj ako „Prvá obchodná smernica“),

• Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica), nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2017/1132/EU zo 14. júna 2017 o niektorých aspektoch práva obchodných spoločností,

• Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách), nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2017/1132/EU zo 14. júna 2017 o niektorých aspektoch práva obchodných spoločností (ďalej aj ako „Tretia obchodná smernica“),

• Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2017/1132/EU zo 14. júna 2017 o niektorých aspektoch práva obchodných spoločností (ďalej aj ako „Šiesta obchodná smernica“),

• Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností), nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2017/1132/EU zo 14. júna 2017 o niektorých aspektoch práva obchodných spoločností,

n Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným, nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/102/ES zo 16. septembra 2009 v oblasti práva obchodných spoločností o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom.[6]

Podľa čl. 10 Prvej obchodnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem:

• prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom),

• druhou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti, najmä zakladateľská zmluva (listina), stanovy, ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.

Podobná právna úprava platí podľa čl. 16 Tretej obchodnej smernice a podľa čl. 14 Šiestej obchodnej smernice aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.[7]

Notár alebo orgán, ktorému prislúcha spísanie verejnej listiny, musí osvedčiť a potvrdiť existenciu a platnosť právnych úkonov a povinných náležitostí zlúčenia, ako aj projekt zlúčenia. Tretia obchodná smernica prvýkrát výslovne zmienila notára ako toho, kto môže takúto verejnú listinu nielen spísať, ale na rozdiel od Prvej obchodnej smernice naviac vyžaduje, aby notár osvedčil splnenie všetkých formalít, ktoré právny poriadok pre zlúčenie vyžaduje. Tým bol urobený prvý krok k posilneniu významu notára nielen ako garanta zákonnosti, ale aj toho, kto vykonáva zápis zlúčenia do obchodného registra. Tretia obchodná smernica bola v roku 2011 nahradená kodifikovaným znením pod názvom „Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/35/EU z 5. apríla 2011 o zlúčeniach akciových spoločností (kodifikované znenie)“, avšak požiadavky zakotvené v čl. 16 sa nezmenili.[8]

V roku 1982 bola prijatá Šiesta obchodná smernica, ktorá stanovila pravidlá pre rozdelenie akciových spoločností. Tá v čl. 14 ustanovuje, že ak právny poriadok členského štátu nestanoví predbežnú súdnu alebo správnu kontrolu zákonnosti, alebo ak sa táto kontrola nevzťahuje na všetky právne úkony nevyhnutné pre rozdelenie, použije sa čl. 16 Tretej obchodnej smernice. Šiesta obchodná smernica bola niekoľkokrát menená, avšak čl. 14 zostáva stále nezmenený. Z toho vyplýva, že aj na rozdelenie akciových spoločností, pokiaľ ide o úlohu notára, sa majú aplikovať rovnaké pravidlá ako pre zlúčenie.[9]

4. Výber externého registrátora

Vzhľadom k tomu, že obchodná spoločnosť vzniká na zmluvnom základe, je potrebné zabrániť vytvoreniu reálnej nerovnováhy medzi záujmami zúčastnených osôb nevyhnutnou kontrolou zákonnosti pri zakladaní obchodnej spoločnosti aj pri zmenách jej vnútorných pomerov. Túto úlohu môže splniť len ten, komu zákon ukladá konať nestranne a odborne s tým, že pri porušení zákonom stanovenej rovnováhy môže zabrániť vzniku obchodnej spoločnosti, jej zmene alebo zániku. Takúto úlohu môže zohrať samozrejme nezávislý súd, správny orgán alebo iná osoba (úrad), ktorá spĺňa vyššie opísané atribúty. Takouto osobou (úradom) je v podmienkach Českej republiky (aj Slovenskej republiky – pozn. autorky) nepochybne notár, ktorému zákon ukladá konať nestranne. Notár môže odmietnuť vykonanie úkonu, ak tento úkon odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Notárske zápisnice sú verejnými listinami, o ktorých platí domnienka správnosti. To všetko je predpokladom pre to, aby notári v Českej republike (aj Slovenskej republike – pozn. autorky) mohli plniť funkciu kontroly zákonnosti založenia, vzniku, zmeny, zrušenia a zániku obchodných spoločností. Úloha notára ako strážcu zákonnosti teda umožňuje, aby túto funkciu neplnil jedine súd. Nie je teda nutné prevádzať súdny meritórny prieskum pri zápisoch do obchodného registra, pokiaľ má byť skutočnosť, ktorá sa zapisuje, osvedčená notárom v rámci jeho notárskej činnosti. Notár tak vlastne poskytuje alebo môže poskytovať službu aj tomu, kto vedie obchodný register, pretože ho môže zbaviť bremena vecného prieskumu zapisovaných skutočností. Tým sa však úloha notára v obchodnom práve nemusí vyčerpať. Pokiaľ notár ako strážca zákonnosti pri založení, vzniku, zmene, zrušení alebo zániku obchodnej spoločnosti osvedčí určitú skutočnosť ako súlad s objektívnym právom, nie je už žiaden vecný dôvod, aby nevykonal aj samotný zápis spoločnosti do verejného registra.[10]

Pri výbere vhodného externého registrátora v Slovenskej republike boli subjekty, ktoré prichádzali do úvahy, podrobené hodnotiacim kritériám ich vhodnosti a pripravenosti na potenciálne vykonávanie časti nesporovej agendy v pozícii externého registrátora. Medzi tieto subjekty boli zaradení notári, advokáti, jednotné kontaktné miesta, integrované obslužné miesta, súdni exekútori a správcovia konkurznej podstaty. Za účelom získania objektívnych údajov bol skúmaný aj variant zachovania registrových súdov, resp. kombinácia ich pôsobenia spolu s externým registrátorom, ako aj zváženie vytvorenia nového subjektu, ktorý by vykonával registračnú činnosť. Metodika výberu vhodného subjektu bola založená na posudzovaní a komparácii vopred stanovených atribútov nevyhnutných pre posúdenie najvhodnejšieho kandidáta na prevzatie agendy obchodného registra. Ide najmä o nasledovné atribúty: možný konflikt záujmov, dosiahnutie užívateľského komfortu zapisovaných subjektov, miestna/územná dostupnosť služieb registrátorov, časová dostupnosť služieb registrátorov, odborné predpoklady registrátorov, rýchlosť zápisu, administratívna náročnosť, právna pomoc s návrhom, náklady na štátny rozpočet, možnosť digitalizácie zbierky listín, náročnosť dohľadu nad registrátormi zo strany štátu, možnosť priamej úhrady poplatku (napr. platobnou kartou), pripravenosť informačného systému na e-služby obchodného registra v súčasnosti, poskytovanie „help desku“ a informácií spojených s e-službami obchodného registra.[11]

Pri skúmaní predpokladov a podmienok na výkon činnosti externého registrátora sa ako najvhodnejší subjekt pre vykonávanie externých zápisov do obchodného registra javil notár. Základnou výhodou, ktorá hovorila v prospech notára, bola predchádzajúca participácia a s tým súvisiace skúsenosti NK SR pri prvej úprave elektronických služieb obchodného registra (priame prepojenie informačného systému NK SR s obchodným registrom). NK SR sa taktiež javila ako technicky aj personálne pripravená prevziať celú škálu úkonov súvisiacich so zápismi do obchodného registra. U notára tiež možno predpokladať „proklientský“ prístup spočívajúci v poskytovaní súvisiacej právnej pomoci zapisovaným subjektom, vo flexibilnom prispôsobení poskytovania služieb notára klientovi (najmä miestna a časová koordinácia, napr. dohodnutie si termínu, možná neformálna telefonická alebo e-mailová vzájomná komunikácia). Tieto výhody môžu priniesť značný prospech podnikateľom, ktorí by tak vybavili všetky záležitosti týkajúce sa obchodnej spoločnosti u notára v reálnom čase. Za výhody notárov ako externých registrátorov možno označiť aj zlepšenie dostupnosti registračných služieb v podobe zvýšenia počtu registračných miest na 332 vzhľadom na existujúcu štruktúru a rozmiestnenie notárskych úradov. Pri úvahe o konkrétnom budúcom legislatívnom riešení právneho postavenia notárov ako externých registrátorov, boli vzaté do úvahy aj pravidlá pre vylúčenie konfliktu záujmov, ktoré by mohli potenciálne ohrozovať nezávislosť výkonu funkcie externého registrátora. Avšak zo samotnej povahy a zamerania činnosti vykonávanej notárom, konflikt záujmov je z povahy veci vylúčený, ak sú podklady na registráciu notárom v pozícii externého registrátora vo forme notárskej zápisnice vypracovanej tým istým notárom (napr. pri spisovaní notárskej zápisnice z valného zhromaždenia a následného bezprostredného vykonania zápisu do obchodného registra s tým súvisiaceho) alebo ak sú listiny tvoriace podklad pre zápis vypracované advokátom.[12]

Aj podľa právnych teoretikov, napríklad doc. Bohumila Havla,[13] prieskum, ktorý najmä Prvá obchodná smernica v predpísaných prípadoch vyžaduje, predpokladá takú činnosť, ktorú dnes okrem súdu vykonáva jedine notár a presun tejto agendy do jeho rúk je preto logickým vyústením diskusií.

Najvhodnejším riešením sa teda javila dvojkoľajnosť spočívajúca v tom, že o zápisoch do obchodného registra by mohol s rovnakými účinkami rozhodovať buď registrový súd, alebo externý registrátor – notár. Návrh na súd sa má podávať jedine elektronicky a návrh k notárovi môže byť aj ústny, keďže ide o neformálne konanie. Obranou proti vykonaniu zápisu notárom by zostala možnosť navrhnúť zrušiť zápis týchto údajov, o ktorej by rozhodoval v konaní o zrušenie zápisu údajov registrový súd podľa § 299 a nasl. CMP. Vo výsledku sa preto dospelo k záveru, že pri zvážení možnosti zachovania kontinuity v oblasti obchodného registra, ale na druhej strane aj dosiahnutia zvýšenia komfortu zapisovaných subjektov, sa ako najadekvátnejšie riešenie registrácie do obchodného registra javila dvojkoľajnosť podobne ako v Českej republike, teda kombinácia zachovania registrového súdu a možnosti vykonávania časti agendy týkajúcej sa zápisov do obchodného registra externými registrátormi – notármi. Pre zapisované subjekty je registrácia notárom len ďalšou možnosťou pri zachovaní spôsobu podávania návrhov na zápis do obchodného registra aj prostredníctvom registrového súdu.[14]

5. Registrácia vykonaná notárom

5.1. Rozsah registrácie notárom

Možnosť vykonať zápis údajov do obchodného registra externým registrátorom, ktorým je notár, upravuje jediný paragraf, a to § 7b ZOR. Samotný text § 7b ZOR je pomerne stručný a nie plne nadväzuje na ostatnú právnu úpravu zápisov údajov do obchodného registra vykonávanú súdmi. Žiadateľ o registráciu si môže vybrať ktoréhokoľvek notára bez ohľadu na jeho sídlo. Zápisom údajom sa pritom rozu­mie akýkoľvek zásah do obsahu databázy obchodného registra, teda zápis údajov do obchodného registra, zmenu zapísaných údajov a výmaz zapísaných údajov.

ZOR neupravuje rozsah registrácie údajov do obchodného registra prostredníctvom notára, ale v dôvodovej správe k novele ZOR sa uvádza: „predpokladá sa, že nábeh registračnej agendy externými registrátormi bude postupný“. Na to reflek­tuje vykonávacia vyhláška, podľa ktorej s účinnosťou od 1. novembra 2023 do 31. decembra 2024 bude môcť notár registrovať len prvý zápis (prvozápis) spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra okrem zápisu v dôsledku premeny, cezhraničnej premeny alebo zmeny právnej formy. Ostatné druhy zápisov (zápis údajov do obchodného registra všetkých obchodných spoločností a družstiev, zmenu zapísaných údajov a výmaz zapísaných údajov) bude môcť notár vykonávať až s účinnosťou od 1. januára 2025.

Postupný nábeh registračnej agendy externými registrátormi je zavedený z dôvodu technických obmedzení aktuálneho informačného systému Ministerstva spravodlivosti SR Corwin (Commercial Register for Windows), ktorý vznikol v roku 1997 a technologický upgrade bol realizovaný v roku 2004. Po­dľa Ministerstva spravodlivosti SR Corwin svojim rozsahom už nepokrýva aktuálne požiadavky na správu obchodného registra a, zjednodušene povedané, nie je hospodárne investovať finančné prostriedky na jeho úpravu tak, aby bolo možné notármi vykonávať aj ďalšie zápisy. Pôvodným zámerom Ministerstva spravodlivosti SR bolo zavedenie externých registrátorov súčasne s vybudovaním nového informačného systému obchodného registra, čo by umožňovalo poskytnúť komplexnú službu notára ako registrátora pri všetkých zápisoch do obchodného registra. Preto sa po úspešnom verejnom obstarávaní počíta s vybudovaním nového informačného systému obchodného registra do 31. decembra 2024.

Pokiaľ viem, v Čechách bola situácia obdobná tej našej, keď so zápismi notárov do obchodného registra počítala česká legislatíva už od 1. januára 2014, avšak z dôvodu, že v tejto dobe nebol dostatočne pripravený informačný systém, bolo reálne možné vykonávať zápis spoločností notárom až od 1. mája 2014.

5.2. Registračná žiadosť

Registráciu notár vykoná na základe registračnej žiadosti, čo je obdoba návrhu pri registrácii vykonávanej súdom, aby sa tak aj pojmologicky rozlíšilo podanie notárovi a podanie súdu. ZOR ani vykonávacia vyhláška neupravujú formu registračnej žiadosti, preto môže ísť o žiadosť ústnu, ale aj písomnú, podanú notárovi akoukoľvek formou, teda osobne alebo elektronickou komunikáciou, či už e-mailom alebo do dátovej schránky notára, čo má byť výhodou oproti formálnejšiemu procesu na súde. Stačí, ak z nej bude zrejmé, kto ju podáva, ktorému registrátorovi je určená, a že sa požaduje vykonanie registrácie v súlade s prílohami registračnej žiadosti. Prijatá právna úprava kladie dôraz na neformálnosť vzťahu notár – žiadateľ, preto sa aj komunikácia predpokladá formou buď osobného stretnutia, mailu, alebo telefonicky tak ako pri iných úkonoch notárskej činnosti. Pri podaní žiadosti advokátom bude preferovaným komunikačným kanálom na doručovanie registračných žiadostí ústredný portál www.slovensko.sk.

Požiadavka Ministerstva spravodlivosti SR bola využiť doterajšie návrhové formuláre pre zápis do obchodného registra aj pri registrácii notármi. Ministerstvo to zabezpečilo tak, že podľa vykonávacej vyhlášky bude jednou z obligatórnych príloh registračnej žiadosti práve elektronický formulár určený na podávanie návrhu na registráciu (ďalej aj ako „návrhový formulár“) v rovnakej forme a podobe ako ten, ktorý sa podáva na registrový súd. Ďalšou obligatórnou prílohou registračnej žiadosti je elektronická podoba listín v rovnakej forme, ako sa podávajú na registrový súd. V prípade, ak je navrhovateľ zastúpený, je obligatórnou prílohou registračnej žiadosti aj elektronická podoba plnomocenstva alebo iného elektronického dokumentu, podľa ktorého je zástupca navrhovateľa oprávnený konať v jeho mene.

Rovnako ako doteraz postačuje, keď sú prílohy naskenované a podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom navrhovateľa alebo jeho oprávneného zástupcu alebo priamo podpísané kvalifikovaným podpisom zakladateľa a ostatných zákonom určených osôb. Takže ani v tomto sa nič oproti doterajšiemu postupu nemení.[15]

5.3. Úkony notára pred registráciou

Notár preveruje splnenie podmienok pre zápis údajov do obchodného registra v rovnakom rozsahu ako súd, resp. vyšší súdny úradník. Registračnú žiadosť s prílohami notár preskúmava z formálneho hľadiska, tzn. v rozsahu jej úplnosti, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhovom formulári s údajmi vyplývajúcimi z listín, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov zápisu. V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. prvozápis obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd, a teda aj notár, musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v ZOR.

Registrátor pred vykonaním registrácie poučí navrhovateľa o podmienkach pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra a o potrebe súčinnosti zo strany žiadateľa. Zákonodarca nešpecifikoval obsah, rozsah ani formu poučovacej povinnosti. Mám za to, že notár má žiadateľa poučiť o tom, čo ako registrátor preveruje, teda rozsah podmienok, ktoré je potrebné splniť pre zápis údajov do obchodného registra podľa § 6 a 7 ZOR. Notár môže tiež poučiť žiadateľa o ďalších skutočnostiach, napríklad o zapisovaných údajoch do obchodného registra (§ 2 ZOR) alebo o náležitostiach návrhového formulára. Keďže právna norma neukladá konkrétnu formu poučenia, je znova na notárovi, akú formu zvolí. Tá sa bude pravdepodobne odvíjať od formy komunikácie s tým ktorým žiadateľom.[16]

5.4. Nevykonanie registrácie

Notár môže podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „NP“) vykonávať notársku činnosť, ďalšiu činnosť podľa osobitného zákona a osobitnú činnosť mediátora a rozhodcu alebo v súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár poskytovať právne rady a spisovať iné listiny. Registráciu notárom do obchodného registra možno zaradiť medzi ďalšiu činnosť notára vykonávanú na základe osobitného zákona, ktorým je ZOR. Keďže § 4 NP zavádza legislatívnu skratku „notárska činnosť“, ktorou je samotná vlastná notárska činnosť, ale aj ďalšia činnosť notára, vzťahujú sa ustanovenia NP aj na činnosť notára ako registrátora.

Notár je tak povinný pri registrácii údajov do obchodného registra postupovať nezávisle a nestranne, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou ako aj odmietnuť vykonať úkon, ak je zjavné, že odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom, povinnosť zachovávať mlčanlivosť a podobne. Notár ako registrátor je na druhej strane oprávnený pri registrácii využívať Centrálny informačný systém NK SR.

Ak nie sú splnené podmienky pre registráciu (pričom ide o nedostatky odstrániteľné) alebo ak prílohy registračnej žiadosti obsahujú chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vyzve registrátor navrhovateľa, aby mu v ním určenej lehote poskytol súčinnosť, najmä aby registračnú žiadosť doplnil alebo odstránil jej nedostatky.

Ak navrhovateľ neposkytne požadovanú súčinnosť alebo ide o nedostatky registračnej žiadosti, ktoré sú neodstrániteľné, notár registráciu nevykoná. V terminológii NP ide o odmietnutie vykonať úkon z dôvodu, že je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci, alebo ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov (§ 36 NP). Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu.

Ak teda notár registráciu nevykoná, môže navrhovateľ podať novú registračnú žiadosť u toho istého notára alebo u iného notára alebo sa obrátiť s návrhom na príslušný registrový súd. Je potrebné podotknúť, že nevykonanie zápisu nezakladá možnosť podania opravného prostriedku ani prekážku rozhodnutia vo veci. Preto sa klient môže obrátiť aj s rovnakou registračnou žiadosťou v tej istej veci na iného notára, avšak táto by mala byť rovnako aj u iného notára odmietnutá.[17]

5.5. Postup pri registrácii notárom

Pri podaní registračnej žiadosti notárovi môžu nastať spravidla tieto situácie:

• navrhovateľ notára požiada o právnu pomoc s vypracovaním podkladových listín (najmä zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva a ďalšie obligatórne alebo fakultatívne listiny, ktoré sa prikladajú k registračnej žiadosti), následne splnomocní notára na vypracovanie registračnej žiadosti, ktorej prílohami sú už notárom vyhotovené podkladové listiny, návrhový formulár vypracovaný notárom a plnomocenstvo; následne postupuje notár ako registrátor;

• navrhovateľ, ktorý má vypracované podkladové listiny (najmä zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva a ďalšie obligatórne alebo fakultatívne listiny, ktoré sa prikladajú k registračnej žiadosti), požiada notára o právnu pomoc s vypracovaním návrhového formulára, následne splnomocní notára na vypracovanie registračnej žiadosti, ktorej prílohami sú žiadateľom predložené podkladové listiny, notárom vyhotovený návrhový formulár a plnomocenstvo; následne postupuje notár ako registrátor;

• navrhovateľ má vypracované podkladové listiny (zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva a ďalšie obligatórne alebo fakultatívne listiny, ktoré sa prikladajú k registračnej žiadosti), aj návrhový formulár a notára buď sám alebo prostredníctvom zástupcu požiada iba o úkon registrácie údajov do obchodného registra; notár tu postupuje iba ako registrátor.

Zástupcom navrhovateľa môže byť len advokát, notár alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom navrhovateľa alebo zamestnancom právnickej osoby, ktorá je s navrhovateľom majetkovo alebo personálne prepojená. Z dôvodu zamedzenia pokútnictva a obmedzenia možných podvodov nie je prípustné iné zastúpenie.

ZOR ani vykonávacia vyhláška neupravujú spôsob, ako notár preverí, že osoba je zamestnancom navrhovateľa alebo zamestnancom právnickej osoby, ktorá je s navrhovateľom majetkovo alebo personálne prepojená, a táto skutočnosť bude teda na uvážení notára. Za preukázanie zamestnaneckého vzťahu je možné považovať predloženie pracovnej zmluvy, čestné vyhlásenie zamestnanca a/alebo zamestnávateľa, prípadne potvrdenie Sociálnej poisťovne o evidencii zamestnanca v registri poisťovne. Majetkové alebo personálne prepojenie je možné preukázať napríklad výpisom z obchodného registra alebo čestným prehlásením dotknutých osôb.[18]

6. Notárska zápisnica osvedčujúca splnenie registračných podmienok

Na rozdiel od českej právnej úpravy (§ 109 ZVR), na Slovensku splnenie podmienok pre zápis do obchodného registra notár pred samotnou registráciou vždy osvedčí formou osvedčujúcej notárskej zápisnice. Je tomu tak preto, že na Slovensku sa pre platnosť väčšiny právnych úkonov v práve obchodných spoločností nevyžaduje forma notárskej zápisnice, a preto je obligatórne vo forme notárskej zápisnice aspoň splnenie podmienok na registráciu. Notár po spísaní osvedčujúcej notárskej zápisnice o splnení podmienok pre zápis údajov do obchodného registra už nemôže odmietnuť vykonať úkon registrácie údajov do obchodného registra.

Osvedčujúca notárska zápisnica nemá účastníkov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. ZOR ani iný právny predpis neustanovuje, aby notárska zápisnica o splnení podmienok pre zápis údajov do obchodného registra mala účastníkov (ani žiadateľ o úkon nemusí byť účastníkom notárskej zápisnice), teda túto notársku zápisnicu povinne podpisuje len notár. Nie je ale v rozpore so zákonom, ak by notársku zápisnicu podpísal aj žiadateľ, v tomto prípade by bol účastníkom notárskej zápisnice aj tento žiadateľ.

Na zabezpečenie preverenia splnenia niektorých podmienok zápisu do obchodného registra a samotnej registrácie do obchodného registra NK SR zhotovila v rámci Centrálneho informačného systému NK SR nový register s pracovným názvom Notársky obchodný register, prostredníctvom ktorého budú notári vykonávať aj samotné zápisy do obchodného registra. Tento register umožní notárovi automatizovane preveriť splnenie obsahových podmienok návrhového formulára, súlad jeho formy so zákonnými požiadavkami, rovnako aj súlad formy ďalších príloh registračnej žiadosti a najmä ďalšie skutočnosti požadované zákonom v rovnakom rozsahu, ako to robí súd. Ide o preverenie voči externým systémom, napríklad či IČO alebo názov spoločnosti sú unikátne, či adresa sídla spoločnosti je referencovateľná voči Registru adries, či spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nemá nedoplatky voči Finančnej správe alebo voči Sociálnej poisťovni a podobne (spolu ide o 26 preverení prostredníctvom siedmych integrácií na tretie osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci).

Prostredníctvom Centrálneho informačného systému NK SR notár zabezpečí nielen registráciu údajov do obchodného registra, ale zašle do Centrálneho informačného systému súdnictva aj všetky prílohy registračnej žiadosti, t. j. návrhový formulár na zápis údajov ako aj listiny a následne aj notársku zápisnicu, ktorou notár osvedčil splnenie podmienok pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra. Registrácia údajov sa vykoná bezodkladne (online).[19]

7. Odmena notára za registráciu

Otázku odmeny notára upravuje § 95 NP, podľa ktorého má notár za notársku činnosť nárok na odmenu určenú vy­hláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „vyhláška o odmenách“).

Ustanovenia § 14b vyhlášky o odmenách upravujú odmenu notára ako registrátora vo výške 38 eur (aj za prvozápisy, aj za zmenové a výmazové zápisy) okrem prvého zápisu akcio­vej spoločnosti do obchodného registra, kedy je táto odmena vo výške 263 eur.

Notár má popri odmene za registráciu nárok aj na odmenu za spísanie notárskej zápisnice, ktorou osvedčí splnenie podmienok na zápis do obchodného registra. Odmena za spísanie tejto zápisnice, ktorej základ nemožno určiť alebo ho možno určiť len s nepomernými ťažkosťami, je vo výške 66 eur a po nadobudnutí účinnosti novely vyhlášky o odmenách od 1. januára 2024 je to 100 eur.

Notár má pri spisovaní notárskej zápisnice aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním notárskeho úkonu (najmä odmena a náhrada hotových výdavkov uhradená Notárskej komore SR za prístup do Centrálneho informačného systému) ako aj náhradu za stratu času.

Konečná odmena notára vrátane náhrad bude od 1. januára 2024 pri prvozápise spoločnosti s ručením obmedzeným, resp. od 1. januára 2025 pri ostatných zápisoch, nasledovná:

• pri prvozápisoch spoločnosti (s výnimkou akciovej spoločnosti) na úrovni súčasných súdnych poplatkov do obchodného registra, čiže približne 150 eur bez DPH,

• pri prvozápise akciovej spoločnosti na úrovni súčasných súdnych poplatkov do obchodného registra, čiže približne 375 eur bez DPH,

• pri zápise zmien zapísaných údajov ako aj pri výmaze údajov z obchodného registra to bude vo výške prvozápisu do obchodného registra, čiže približne 150 eur bez DPH.

Podľa § 7 vyhlášky o odmenách notárovi patrí pomerná časť odmeny za notársky úkon, ak zostal nedokončený bez jeho zavinenia alebo ak nedokončený úkon priniesol účastníkovi prospech. Napríklad ak notár zo zákonných dôvodov odmietne vykonať úkon registrácie, patrí mu odmena, pretože tento úkon zostal nedokončený z dôvodu, že je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci, teda nie zavinením notára.

Notár môže požadovať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, čo v prípade činnosti registrátora najmä pri žiadateľoch, s ktorými notár nemá vybudovaný predošlý pracovný vzťah bude na mieste.[20]

Súdne poplatky sa pri registrácii notárom, na rozdiel od Českej republiky, nevyberajú.

8. Záver

Vzhľadom na znenie čl. 10 Prvej obchodnej smernice, čl. 16 Tretej obchodnej smernice a čl. 14 Šiestej obchodnej smernice je potrebné, aby v prípadoch, kedy podklady pre zápis do obchodného registra vyhotovil advokát (nie notár), následne notár vykonal preventívnu kontrolu prostredníctvom formálneho prieskumu splnenia podmienok na zápis údajov osobitnou notárskou zápisnicou (verejnou listinou).

Zavedenie notárov ako externých registrátorov do obchodného registra malo za cieľ odbremeniť súdy od nesporovej agendy, prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu zápisu údajov do obchodného registra, a tým aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. Schválená právna úprava je pomerne stručná a ponecháva široký priestor na možnosti komunikácie medzi žiadateľom – podnikateľom a notárom. Predpokladá istú mieru proklientského prístupu a ochoty zhostiť sa novozavedenej agendy zo strany notárov a na druhej strane nelimituje podnikateľov v ich voľbe notára, prípadne v možnosti podania návrhu na súd tak ako doteraz. Až praktická aplikácia však prinesie odpovede na niektoré otázky neupravené právnym predpisom, napríklad či bude notár zodpovedať za nevykonanie registrácie v prípade, ak z technických dôvodov na strane Centrálneho informačného systému súdnictva nebude možné registráciu vykonať, ale notár v notárskej zápisnici osvedčí splnenie podmienok na zápis.

Zákonodarca zámerne neupravil ani formu právneho vzťahu medzi notárom a žiadateľom o registráciu, ani spôsob komunikácie medzi nimi, pretože pri registrácii notárom sa predpokladá neformálna komunikácia, resp. komunikácia prispôsobená želaniu a možnostiam toho-ktorého klienta. Zákonodarca nestanovuje notárovi ani žiadnu lehotu na vykonanie zápisu. Je to z dôvodu, že ak konkrétny notár nebude mať časový priestor na rýchle vyhovenie žiadosti klienta, spravidla sa tento obráti na iného, „rýchlejšieho“ notára.

 

• Štítky:
• 2023