Notářství v... Slovensko

Na otázky Ad Notam tentokrát odpovídá prezident Notářské komory Slovenské republiky a notář ve městě Šaľa, pan JUDr. Karol Kovács.

 

Vážený pane prezidente, české a slovenské notářství vychází ze stejných kořenů. S účinností zákona č. 358/1992 Sb., notářského řádu, bylo 1. 1. 1993 obnoveno svobodné notářství v České i Slovenské republice. Od té doby se ale cesty českého a slovenského práva rozdělily. Nakolik se rozdělily cesty českého a slovenského notářství? Jak hodnotíte vzájemnou spolupráci s NK ČR?

Udalosti, ktoré nastali po novembri 1989, nás štátnych notárov, v oboch častiach bývalej federácie zastihli v pozícii štátnych zamestnancov. V roku 1990 nastal obrovský nárast agendy a s ním spojené zaťaženie všetkých pracovníkov štátnych notárstiev a súbežne s tým sme sledovali neschopnosť justičnej správy túto zmenenú situáciu riešiť. Pochopili sme, že ak si sami nepomôžeme, nemôžme „zhora“ očakávať, že dôjde k nejakému rozumnému riešeniu nie príliš dôstojného postavenia štátnych notárstiev v hierarchii justičných orgánov. Medzi štátnymi notármi začalo postupne prevládať presvedčenie, že jediným východiskom z tohoto stavu je prijatie zákona o zrušení štátneho notárstva a prijatie nového zákona o notároch, kde sa im vráti pôvodné postavenie slobodného povolania. V druhej polovici roka 1990 začali práce na kreovaní stavovskej organizácie štátnych notárov, ktorá vznikla 11.1.1991 pod názvom Notárska komora Slovenska. Mali sme informácie, že obdobne postupujú aj kolegovia v Českej republike, kde tiež prevládol názor, že notárske povolanie treba koncipovať ako slobodné právnické povolanie. Následne stavovské organizácie štátnych notárov v oboch častiach bývalej federácie začali úzko spolupracovať na tomto spoločnom programe. Centrum moci bolo v Prahe, kde sa prijímali kľúčové rozhodnutia. Českí kolegovia boli k týmto procesom bližšie a značnou mierou sa podieľali na procese odštátňovania notárstiev, ktorý bol úspešne zavŕšený s účinnosťou k 1.1.1993. Zhodou okolností k tomuto dátumu zanikla aj Česká a Slovenská federatívna republika a na jej miesto nastúpili ako nástupnícke štáty Česká republika a Slovenská republika. Naše notárstva následne išli každé svojou cestou, zdieľajúc osud, ktorý im pripravil proces tvorby právneho poriadku v jednotlivých republikách. Som toho názoru, vzhľadom na okolnosť, že proces tvorby štátnosti na Slovensku sa budoval od základov, bol vývoj u nás turbulentnejší, čo sa nemohlo nedotknúť inštitúcie notárstva. Navonok je to najzreteľnejšie vidieť na navýšení počtu notárov v Slovenskej republike. Dňa 1.1.1993 sme začínali s počtom notárov 182, v súčasnosti je nás 341, v čom vidím jeden z kľúčových problémov slovenského notárstva, nakoľko súbežne s tým nenarastali jeho kompetencie. Považujem za dôležité sa zmieniť o nešťastnom období rokov 2003-2005 pre slovenské notárstvo, kedy vzišli z ministerstva spravodlivosti ultraliberálne tendencie premeniť slobodný výkon notárstva na podnikanie. Keby sa naše povolanie zmenilo na podnikanie zamerané na zisk, nastal by úpadok profesionálnych štandardov, odpadla by úcta k profesionálnym hodnotám, existencia slobodného notárstva latinského typu by v Slovenskej republike postupne zanikla. Našťastie sa tento krok podarilo odvrátiť a parlament v marci roku 2004 takýto návrh zákona zamietol. Následky týchto atakov však slovenské notárstvo pociťuje dodnes, napríklad neopodstatnené, takmer 100-percentné zvýšenie počtu notárských úradov, zníženie tarify, zrušenie kompetencií v obchodnom práve a iné. Môžem konštatovať, že postupne sa situácia konsolidovala.

Ako som už uviedol, spolupráca a kontakty s českými kolegami, siahajú do začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, ich stav je i v súčasnosti nadštandardný, od roku 1997 sa pravidelne konajú spoločné zasadnutia prezídií NK ČR a NK SR, nadviazali sa i výborné osobné vzťahy. Vysoko si vážim prácu, ktorú odviedlo prezídium NK ČR na budovaní českého notárstva pod vedením pána prezidenta JUDr. Martina Foukala a pána viceprezidenta JUDr. Miloslava Jindřicha. Na Slovensku sa v právnej obci pozorne sleduje vývoj v Českej republike v legislatíve, českým kolegom nikdy nezabúdam zdôrazniť, že úspešný a konsolidovaný rozvoj českého notárstva je v našom životnom záujme, nakoľko akékoľvek negatívne tendencie u vás by mali takmer okamžitý dopad na slovenské notárstvo.

 

Kolik je v současnosti na Slovensku notářů a jaké jsou jejich základní pravomoci? Liší se od pravomocí českých notářů? Pokud ano, tak v čem? Mají slovenští notáři oproti notářům z jiných členských zemí CNUE některé specifické pravomoci?

Ku dňu 1. 1. 2015 pôsobí na Slovensku celkovo 341 notárov. Ich činnosť spočíva predovšetkým v tom, že spisujú a vydávajú verejné listiny v základných oblastiach súkromného práva s cieľom zaručiť právnu istotu a predchádzať súdnym sporom. Ďalej notári osvedčujú právne významné skutočnosti, konajú vo veciach notárskych úschov, vykonávajú úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov a podľa osobitného zákona pôsobia ako súdni komisári v dedičských veciach. Notár môže ako svoju osobitnú činnosť vykonávať aj funkciu mediátora a funkciu rozhodcu. V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môžu notári účastníkom poskytovať právne rady, spisovať iné listiny, vykonávať správu majetku a v tej súvislosti zastupovať účastníkov, ďalej poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní.

Právomoci notárov na Slovensku sa v zásade nelíšia od ostatných členských notárstiev CNUE, keďže notárstvo v týchto krajinách je rovnako postavené na tradícii notára latinského typu, kde verejná listina plní funkciu prostriedku s osobitnou dôkaznou silou a priamou vykonateľnosťou.

Osobitne by som spomenul činnosti, ktoré sú špecifické pre slovenské notárstvo. Ide o úkony v rámci osvedčovania právne významných skutočností. Na Slovensku sme zdedili ešte z dôb Uhorska neutešený stav v oblasti evidencie nehnuteľností, evidujeme značné množstvo nedoložených právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, resp. majetkoprávne neusporiadané právne vztahy k nehnuteľnostiam. Notár na základe žiadosti účastníka je oprávnený mu vydať vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúce vecnému bremenu, a to vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorej sa vykoná v katastri nehnuteľností zápis vlastnického práva alebo práva zodpovedajúce vecnému bremenu formou záznamu. Touto činnosťou sa nám podarilo usporiadať vyše 250.000 nedoložených alebo nevysporiadaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré by inak skončili na súde, čím sme pomohli odbremeniť preťaženú justíciu.

 

V roce 2015 bude mít Vaše komora předsednictví v Hexagonále. Jaké máte priority pro Vaše nadcházející jednoroční funkční období v této organizaci?

Dňa 17.8.2015 sa začne uplatňovať Nariadenie Európskeho parlamentu a RADY (EÚ) č. 650/2012 zo dňa 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“). V Českej republike,  Rakúsku, Maďarsku a na Slovensku majú notári najširšie kompetencie v dedičskom procesnom práve v rámci členských krajín CNUE, notári v Chorvatsku a v Slovinsku sa o získanie týchto kompetencií usilujú, v čom ich podporujeme. Je dôležité, aby notári získali čo najviac kompetencií v rámci svojich krajín, pri prijatí vnútroštátnych predpisov, ktorými sa bude adaptovať aplikácia Nariadenia v našich štátoch. Koncom mája tohoto roku privítame v Bratislave prezidentov notárstiev členských krajín Hexagonály, spolu s ich delegáciami, v tom období už budú tieto vnútroštátne predpisy schválené, resp. budeme poznať ich znenie. Na základe toho budeme môcť koordinovať naše postupy, ktoré musia smerovať k tomu, aby notár bol aj v tejto oblasti tým kľúčovým činiteľom, ktorý bude zabezpečovať výkon Nariadenia v našich krajinách.

 

Vím, že slovenská notářská komora a slovenští notáři jsou velmi daleko v elektronizaci. Jakým způsobem je na Slovensku zajištěna bezpečnost transakcí (například ověřování totožnosti účastníků, přidělování čísel jednacích notářským zápisům, ověřeným podpisům apod.)? Měl byste v této oblasti pro české notáře nějaká doporučení, nebo naopak, zrazoval byste je od něčeho?

Túto otázku musím rozobrať na dve rôzne problematiky:

n Overovanie totožnosti je na Notárskych úradoch podporované aj samotným systémom Webnotár. Na prvej úrovni ide o logické kontroly dát (osobných údajov). Na druhej úrovni ide o možnosť využitia databázy odcudzených dokladov totožnosti na Ministerstve vnútra SR. Používatelia majú k dispozícií aj databázu vzorov dokladov totožnosti, ako pomôcku. V blízkej budúcnosti sa plánuje aj on-line prepojenie na databázu registra obyvateľov SR, ktorú prevádzkuje Ministerstvo vnútra SR.

n Prideľovanie registračných čísiel jednotlivým právnym úkonom (osvedčenie podpisu, spísanie notárskej zápisnice, registrácia dražby a pod.) sa vykonáva nie na úrovni notárskeho úradu, ale na národnej úrovni pri zápise dát do Notárskych centrálnych registrov. Tým je dosiahnutá požiadavka, aby každé registračné číslo bolo v rámci republiky jedinečné, aby každej registrácii bol pridelený presný serverovský čas a aby sa nevykonala registrácia bez overenia registrovaných údajov a overenia totožnosti používateľa, ktorý registráciu vykonáva. 

V roku 2011 sme úspešne ukončili budovanie moderného archívneho systému “WEBNotar”.

Tento systém umožňuje na novej technologickej platforme zabezpečovať funkčnosť „starých“ notárskych registrov, ale zároveň svojou rýchlosťou, bezpečnosťou a používateľským pohodlím má obrovský potenciál využitia v štátnej správe a justícii.

Systém WEBNotar sa stal otvoreným pre iné systémy a dostatočne pružným na prispôsobenie k požiadavkám iných systémov. Už pri plánovaní nového riešenia boli zohľadňované požiadavky, ktoré by sa v budúcnosti mohli klásť na Integrované obslužné miesto (ďalej len “IOM”), t.j. možnosť prepojenia s inými systémami a s registrami iných subjektov. Išlo by o miesto, kde by občan vybavil väčšinu úradných záležitostí pod jednou strechou. Za týmto účelom boli notárske centrálne registre pripojené aj k vládnej sieti Govnet.

Ponúka sa preto možnosť, aby sa systém popri tradičných notárskych registroch (osvedčené podpisy, záložné práva, závety, dobrovoľné dražby, archív listín a pod.) využil aj na iné účely, ako predĺžená ruka štátnych inštitúcií a súdov (podania, zápisy, vydávania výpisov a potvrdení, archivácia, rôzne registrácie a pod.).

Obe naše notárstva, každé samostatne a svojou osobitou cestou, na základe vlastných rozhodnutí, ktoré vyplývajú z nadobudnutých skúseností a vedomostí, smerujú k rovnakému cielu, vo svojich krajinách budovať slobodné, nezávislé a predovšetkým pre spoločnosť prospešné notárstvo.

 

Jaké elektronické centrální rejstříky vede Notářská komora Slovenské republiky? Jaké máte zkušenosti se zřízením prezentační stránky Notářské komory Slovenské republiky na sociální síti Facebook?

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bol badateľný nástup informačných technológií do práce notárstiev. Inšpirujúcim pre nás bol u rakúskych kolegov ich elektronický archív listín a u maďarských kolegov register záložných práv k hnuteľným veciam. Keď sa na Slovensku začali práce na reforme záložného práva, komora vyhrala výberové konanie na vedenie registra záložných práv. Od počiatku nám bolo zrejmé, že register záložných práv sa nedokáže samofinancovať z poplatkov, ktoré bude prijímať za úkony v ňom registrované, pokiaľ tieto poplatky svojou výškou nemajú odrádzať od používania registra, že bude treba vybudovať Centrálny informačný systém (ďalej len „CIS“) Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „komora“) s viacerými registrami, ktoré celkovo zabezpečia prijateľnú úroveň výšky poplatkov za ich využívanie a zároveň zabezpečia financovanie celého systému, tj. jeho prevádzku, údržbu a ďalší vývoj. K dnešnému dňu máme v CIS nasledovné Notárske centrálne registre (ďalej len „NCR“):

n NCR osvedčených podpisov

n NCR notárskych zápisníc

n NCR záložných práv

n NCR dražieb

n NCR závetov

n NCR listín (optický archív notárskych listín)

n NCR určených právnických osôb


Osobitné registre (archív vydaných výpisov z Obchodného registra SR a ostatných štátnych registrov)


Register dedičských vecí – lokálny register notárskeho úradu (dáta sa neposielajú do NCR)


Register úschov – lokálny register notárskeho úradu (dáta sa neposielajú do NCR)

Sociálne siete ako napríklad Facebook, alebo Google+ sú dokonalým nástrojom na prezentáciu takej inštitúcie, akou je komora a na poskytovanie informácií o notárstve širokej verejnosti. Údržba týchto prezentačných stránok technicky nie je náročná. Hlavnými predpokladmi toho, aby stránky boli úspešné sú hlavne to, aby publikované informácie boli stále aktualizované a aby bol vykonávaný neustály dohľad nad reakciou verejnosti (čím sa zabráni nechceným verejným diskusiám, ktoré by mohli notárstvo skôr poškodiť, než pomôcť). Notárska komora SR v súčasnosti eviduje viac návštev na informačných stránkach Facebook a Google+, než na svojej oficiálnej stránke www.notar.sk.

 

Předpokládám, že na Slovensku jsou notáři organizováni podobně jako v České republice a že členství v notářské komoře je povinné. Jsou v organizaci notářů mezi Slovenskou a Českou republikou nějaké odlišnosti? Přijali jste na Slovensku notářský deontologický kodex?

Rovnako ako v Českej republike je povolanie notára na Slovensku organizované na samosprávnom princípe s povinným členstvom v orgáne záujmovej samosprávy, v notárskej komore. Komora je právnickou osobou zriadenou zo zákona ako orgán verejného práva so zákonom zverenými právomocami. Na rozdiel od Českej republiky máme iba jednu celorepublikovú komoru, nemáme jednotlivé regionálne komory.

 Etický kódex notára nadobudol platnosť a účinnosť schválením Konferenciou notárov dňa 5. októbra 2000. Každý notár po menovaní skladá pred prezidentom (viceprezidentom) komory sľub, že sa oboznámil s obsahom Etického kódexu notára a že jeho ustanovenia bude dodržiavať. Notár má tiež povinnosť písomne oboznámiť svojich pracovníkov s obsahom Etického kódexu notára. Pri prijatí Etického kódexu notára sme vychádzali z úvahy, že ako slobodný právnický stav verný zásadám európskej právnej kultúry a klasického notárskeho povolania, chceme verejne prezentovať, že náš stav si na upevnenie svojej dôvery určuje najvyššie morálne pravidlá zaväzujúce iba notárov.

 

Jak na Slovensku probíhá obsazování notářských úřadů a výběr notářů? Uplatňuje se numerus clausus, pevný tarif a územní princip pro činnost notáře?

Notára menuje minister spravodlivosti na základe výsledkov výberového konania a to spravidla do sídla v obvode súdu prvého stupňa. Teritoriálna organizácia notárstva teda nadväzuje na organizáciu justície, notárske úrady sa zriaďujú v rámci každého súdu prvého stupňa.

Komora vyhlási výberové konanie vždy ak sa zvýši počet notárskych úradov alebo ak výkon notárskeho úradu zanikol. V tejto súvislosti treba spomenúť, že s účinnosťou od 1. januára 2014 bol stanovený vek odchodu notára do dôchodku a výkon notárskeho úradu zaniká ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár dosiahne vek 67 rokov.

Slovenská republika zrušila aj podmienku štátnej príslušnosti pre prístup k povolaniu a dnes môže byť za notára vymenovaný občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Musí však samozrejme splniť všetky vnútroštátne podmienky predpísané pre výkon funkcie notára, ako sú predpísané vzdelanie, odborná právna prax, vykonanie odbornej skúšky, bezúhonnosť a tiež úspešné vykonanie výberového konania, v prípade voľného miesta.

Princíp numerus clausus a pevný tarif ostali zachované.

 

Provádí Notářská komora Slovenské republiky kontroly činnosti notářů? Pokud ano, jakým způsobem?

Dohľad nad činnosťou notárov vykonáva komora vybavovaním sťažností od občanov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č.152/1998 Z.z. o sťažnostiach, a kontrolou spisov, listín, predmetu úschov a evidenčných pomôcok. Zásady výkonu kontrol prijíma prezídium komory a v tejto súvislosti zveruje Notársky poriadok prezídiu niektoré oprávnenia ako nazerať do spisov, zapožičať spis alebo zapožičať prvopis verejnej listiny.

Pri zistení porušenia povinností má prezídium oprávnenie uložiť notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky, uložiť poriadkové opatrenia a v prípade závážného či opätovného porušenia svojich povinností pristúpiť k disciplinárnym opatreniam ako sú písomné pokarhanie, peňažná pokuta až do výšky 3 300 EUR , pozastavenie alebo zbavenie výkonu notárskeho úradu.

 

Pane prezidente, co považujete za největší úspěch slovenského notářství v posledních dvaceti letech? Před jakými největšími výzvami stojí v současnosti vaše notářství? Jaká témata jsou v současné chvíli pro slovenské notáře nejzávažnější?

V roku 2013 sme obdobne ako českí kolegovia oslávili 20. výročie obnovenia výkonu slobodného latinského notárstva na území Slovenska. Za úspech slovenského notárstva považujem skutočnosť, že existuje, boli zachované všetky jeho základné pricípy, ako je numerus clausus, pevná tarifa, stanovený územný princíp při jeho výstavbe, zachovaný rozsah základných kompetencií latinského notára. Za veľmi dôležité považujem, že sa podarilo notárstvo etablovať ako nepostrádateľnú zložku systému justičných orgánov, ktorý participuje na výkone súdnej moci, realizuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Zo slovenského notárstva, vrátane jej orgánov, sa vyvinula inštitúcia, ktorá rieši komplex zložitých otázok a problémov, či už odborno-právnych, kontrolných, hospodársko-finančných, technologických, sociálnych, personálnych a medzinárodných. Úplne najdôležitejšie však je, že sme si zachovali dôveru občanov, naša činnosť nie je poznačená škandálmi a aférami, notárom neustále zdôrazňujem, aby mali neustále na zreteli, že notárstvo tu nie je pre notárov a iba notárstvo prospešné pre spoločnosť má opodstatnenie a perspektívu.

 

Jsou nějaké vlastnosti, o kterých si myslíte, že by je měl mít každý notář? Které to případně jsou? Máte nějaká doporučení a rady pro zájemce o notářské povolání?

Každý notár je svojím vzdelaním právnik, právnické vzdelanie je u nás koncipované ako všeobecné, špecializácia u právnika prichádza až v praxi. U mladých absolventov práv prevláda názor, že toto právnické povolanie nie je, hlavne pre mužov, dosť atraktívne, málo akčné, prevláda názor, že notár len sedí v kancelárii, pečiatkuje, prípadne počíta parcely. Adept notárského povolania musí počítať s tým, že bude poväčšine pôsobiť v prízemí občianskeho života, nebude mediálne známy právnik a s veľkou pravdepodobnosťou sa z neho nestane ani milionár. Svojou činnosťou však bude napomáhať utváraniu konsolidovaného občianskeho života, bude vytvárať právne garancie, zabezpečovať istoty právnych vzťahov a predovšetkým si bude môcť byť istý, že keď už nebude môcť pomôcť, nemal by svojou činnosťou škodiť, čo je pre výkon notárskeho povolania špecifické. Za obdobie vyše tridsaťročnej notárskej praxe som nadobudol presvedčenie, že toto povolanie nie je možné vykonávať bez určitého stupňa empatie voči klientom a že notár musí byť vyzbrojený značnou mierou trpezlivosti.

 

Co Vás vedlo k tomu stát se notářem?

Musím sa priznať, že som prvým notárom v rodovej línii, nemôžem sa pochváliť tak, ako niektorí naši západní kolegovia, ktorí môžu deklarovať predkov – notárov vo svojej rodovej línii, na základe toho uvádzať, že predpoklady k profesii notára nadobúdali spolu s rodinnou výchovou. V mojom prípade to bolo prozaické, po absolvovaní Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach v roku 1981, som si dal žiadosť na Krajský súd v Bratislave za justičného čakateľa, zhodou okolností som bol pridelený za notárskeho čakateľa na Štátne notárstvo v Komárne. Z právnickej fakulty som mal o notárstve len zbežné vedomosti. Keď už som sa na notárstve ocitol, začal som sa o toto povolanie viac zaujímať. Dostal som sa ku knižke autorov: Jiří Brázda, Richard Bébr, Pavel Šimek – Notářství, jeho vývoj, organizace a pravomoc, z ktorej som čerpal prvé vedomosti o tomto povolaní. Následne, s pribúdajúcou notárskou praxou a štúdiom právnych prameňov som si uvedomil, ako bol ku mne osud priaznivý, keď som zakotvil na notárstve a bolo mi umožnené vykonávať toto krásne právnické povolanie. Ďalší bonus priniesol samotný historický vývoj, mal som tú možnosť byť aktívnym účastníkom zrodu, resp. obnovenia slobodného latinského notárstva na Slovensku a v ďalších rokoch svojou skromnou mierou prispieť k jeho budovaniu.

 

Pane prezidente, co Vám dává a o co Vás naopak připravuje funkce prezidenta notářské komory? Jak trávíte svůj volný čas?

Po štyri funkčné obdobia som vykonával funkciu viceprezidenta komory, bol som dostatočne blízko pri výkone funkcie prezidenta, takže keď som začiatkom roka 2011 nastupoval do funkcie prezidenta bol som dostatočne oboznámený s tým, čo ma čaká, bol som si však vedomý, že sa vždy môžem oprieť o svoje pevné rodinné zázemie, čo považujem za najdôležitejšie. Výkon funkcie prezidenta komory je náročný nielen časovo, ale aj mentálne, vždy je potrebné mať na zreteli, že svojim konaním, správaním a postojmi nereprezentujem len svoju osobu, ale celý notársky stav. Dôležitým predpokladom pre zvládnutie funkcie je kvalitné personálne zloženie orgánov komory, môžem povedať, že v tomto mám oporu vo svojich kolegoch, som rád, že postupne sa do popredia dostáva mladá generácia, ktorá má všetky predpoklady úspešne viesť slovenské notárstvo v budúcich rokoch.

Od malička som mal rád knihy, veľa som čítal, zaujímal som sa o históriu, ktoré záľuby mi ostali do dnes. Rád poznávam nové miesta, ktoré majú spätosť s históriou, mojimi obľúbenými destináciami, okrem Slovenska, sú Česká republika, Maďarsko a Rakúsko. Napríklad v Českej republike ma očarili mestečká ako Litomyšl, Třeboň, Polička, mimoriadny dojem vo mne zanechala návšteva pútnického miesta Zelená hora při Žďári nad Sázavou.

 

Za odpovědi děkuje Mgr. Šárka Tlášková, notářka v Praze, předsedkyně Mezinárodní komise prezidia Notářské komory České republiky

 

Oficiální název státu:

Slovenská republika

Hlavní město: Bratislava

Rozloha: 49 036 km2

Počet obyvatel: 5 410 000

Národnostní složení:

ke slovenské národnosti se hlásí

85,8 % obyvatelstva,

k maďarské 9,7 %,

k romské 1,7 %,

k české 0,8 % (celkem 44 620 osob)

k rusínské a ukrajinské 0,6 %

Hustota zalidnění:  110 obyvatel / km²

Měna:
Euro

Nezaměstnanost: 14,2 % (2013)

 

Notáři na Slovensku: 341